Ponurá nedeľa: najdepresívnejšia skladba všetkých čias vyvolala vo svojej dobe vlnu samovrážd

Ponurá nedeľa viedla v 30. rokoch k samovražednej mánii.

O tom, že hudba pôsobí na našu náladu, nikto nepochybuje, ale málokto si uvedomuje, ako hlboko môže človeka zasiahnuť. Smutným dôkazom toho je neslávne známa skladba Ponurá nedeľa od maďarského skladateľa Rezsô Seress. Krátko po svojom vzniku viedla k desiatkam samovrážd po celom svete.

Rezsô Seress (1899 – 1968) zložil Ponurú nedeľu v decembri roku 1932. O okolnostiach jej vzniku sa tradujú rôzne legendy. Podľa najčastejšie citovanej verzie bola nedeľa, pršalo a skladateľ sa nachádzal v hlbokej depresii, pretože jeho snúbenica zrušila ich zasnúbenie. Keď mu neskôr skladbu vydali, poslal ju ako dôkaz úspechu svojej bývalej milenke a dúfal v zmierenie. Odpovede od nej sa však nedočkal. Niekoľko dní nato dostáva správu, že milenku našli mŕtvu – otrávila sa a v ruke pritom zvierala útržok papiera s názvom jeho piesne.

seress-rezso

V skutočnosti však oným zničeným milencom nebol Seress, šťastne ženatý s krásnou manželkou, ale básnik László Jávor. Po rozchode s priateľkou zložil báseň a požiadal potom Seressa, aby text zhudobnil. Pieseň pôvodne nazvaná Koniec sveta končí slovami: “Moje srdce a ja sme sa rozhodli to všetko ukončiť.” Odráža nielen osobný smútok tvorcov, ale celkovú melanchóliu svojej doby, poznamenanú ekonomickou krízou a politickými otrasmi, ktoré neskôr vyústili vo svetový konflikt. Pieseň je natoľko silná, že vyvolávala lavínu samovrážd.

unnamed

Prvýkrát bola skladba hraná na jar roku 1933 v jednej kaviarni v Budapešti. Čoskoro nato sa jeden z muzikantov zastrelil. Pred svojou smrťou ešte povedal príbuzným, ako ťažko je deprimovaný touto melódiou, ktorú nemôže dostať z hlavy.

O týždeň neskôr sa v rovnakom meste obesila predavačka a polícia, ktorá prípad vyšetrovala, objavila v jej spálni partitúru Ponurej nedele.

V roku 1936 polícia vyšetrovala samovraždu istého Jozefa Kellera, ktorý v liste na rozlúčku citoval niekoľko veršov z tejto skladby.

V ďalších rokoch bolo hlásených mnoho iných samovrážd spojených s Ponurou nedeľou. Mnohí zo samovrahov sa zastrelili priamo pri počúvaní piesne, iní sa utopili v Dunaji, jeden miestny šľachtic si Ponurú nedeľu nechal na želanie zahrať v bare, vyšiel von a prestrelil si hlavu. Maďarská vláda sa tým zaoberala a nakoniec zakázala verejnú produkciu samovražednej piesne.

Tá sa ale medzitým už vydala na svoju púť do zahraničia, kde neblaho ovplyvňovala životy ďalších ľudí. V Berlíne sa obesila mladá predavačka a zanechala po sebe text Ponurej nedele. V New Yorku sa udusila plynom mladá typistka; jej posledným prianím bolo, aby jej na pohrebe zahrali práve túto skladbu. Istý mladík v Ríme počul na ulici žobráka, ako si spieva túto pieseň, venoval mu všetky svoje úspory a skočil z neďalekého mosta. V Amerike údajne pieseň zavinila cca dvesto ďalších samovrážd.

rudis-entrance-to-apartment

Noviny o týchto prípadoch široko informovali a niektoré rozhlasové stanice sa rozhodli prestať skladbu púšťať do éteru. Svojmu autorovi tak Ponurá nedele nepriniesla potrebnú slávu, ale stala sa mu skôr prekliatím. Upadal čím ďalej viac do depresií a nakoniec si aj on siahol na život. V roku 1968 vo veku šesťdesiatich deviatich rokov skočil z okna svojho bytu. Pád síce prežil, ale neskôr sa v nemocnici uškrtil drôtom.